07.01.2012 19:59

Najlepšie cvičenie pre mozog? Meditácia!

Už pred dvoma rokmi priniesli štúdie, ktoré sa zaoberali meditáciou, zaujímavé výsledky. Vedci z University of California v Los Angeles vtedy zistili, že ľudia, ktorí dlhodobo meditovali, majú väčšie určité oblasti mozgu a viac šedej mozgovej hmoty, ako osoby v kontrolnej skupine, ktoré nemeditovali. Naznačuje to, že meditácia môže byť skutočne užitočná pre nás všetkých, pretože náš mozog sa prirodzene vekom zmršťuje.

Nečakané účinky meditácie

Najnovšia štúdia, ktorú vedci realizovali nedávno, a ktorá nadväzovala na prvé ukázala, že ľudia, ktorí pravidelne meditujú, majú navyše aj silnejšie spojenie medzi jednotlivými oblasťami mozgu a vekom sa u nich prejavuje takzvaná atrofia mozgu podstatne menej výrazne. Navyše - účinky meditácie sú jasne vidieť v celom mozgu, nielen v niektorých oblastiach.

Veľké rozdiely medzi mozgom meditujúcich a nemeditujúcich

Eileen Luders z University of California v Los Angeles a jej kolegovia vo svojej štúdii použili relatívne nový zobrazovací režim s názvom DTI (diffusion tensor imaging), ktorý okrem iného informuje aj o štrukturálnom prepojení mozgu. Zistili, že rozdiely medzi meditujúcimi účastníkmi štúdie a kontrolnou skupinou nie sú obmedzené len na konkrétnu základnú oblasť mozgu, ale zahŕňajú rozsiahle siete, ktoré zasahujú čelné, temporálne, parietálne a okcipitálne lalôčiky a tiež predný corpus callosum, rovnako ako aj limbické štruktúry a mozgový kmeň.

Ochrana pred atrofiou mozgu?

„Naše výsledky naznačujú, že vlákna bielej hmoty u dlhodobo meditujúcich sú buď početnejšie alebo hustejšie alebo viac rozvetvené po celom mozgu. Tiež sme zistili, že u ľudí, ktorí aktívne praktizujú meditáciu, je znížený bežný s vekom prichádzajúci pokles tkaniva bielej hmoty,“ vysvetľuje o výsledkom odborníčka, podľa stránok ScienceDaily.

Ako na to prišli?

Vedci skúmali 27 aktívne meditujúcich v priemernom veku 52 rokov a 27 ľudí z kontrolnej skupiny – vekovo i zastúpením pohlavia rovnakou. Obe skupiny pozostávali z 11 mužov a 16 žien. Počet rokov, počas ktorých sa účastníci aktívne venovali meditácii, sa pohyboval v rozmedzí od 5 do 46, pričom účastníci praktizovali rôzne štýly meditácie, napríklad Shamatha, Vipassana a Zazen, v niektorých prípadoch aj v kombinácii s inými štýlmi.

Zmeny z meditácie

Výsledky ukázali výrazné štrukturálne prepojenie v celom mozgu a mozgových dráhach meditujúcich osôb. Najväčšie rozdiely medzi oboma skupinami boli spozorované v takzvanom kortikospinálnom trakte a v uncinate fasciculus – biela hmota, ktorá spája časti limbického systému, ako sú amygdala a hippocampus s čelnou mozgovou kôrou. „Je možné, že aktívna meditácia, a to najmä dlhodobá, môže vyvolať zmeny na mikro-anatomickej úrovni,“ uvažuje Luders, ktorá sama patrí k praktikantom meditácie. V dôsledku toho môže byť prepojenie vlákien robustnejšie a môže to viesť k makroskopickým efektom, sledovaným prostredníctvom DTI.


Podporuje rast a chráni pred úbytkom

„Meditácia však môže spôsobiť nielen zmeny v mozgovej anatómii tým, že podporuje rast, ale tiež tým, že zabraňuje strate. To znamená, že pravidelné meditovanie počas rokov spomalí starnutie mozgu spojené s atrofiou, snáď tým, že ovplyvňuje imunitný systém,“ hovorí vedkyňa. Ale je tam ale... I keby bolo lákavé predpokladať, že rozdiely medzi oboma skupinami sú skutočne vyvolané účinkami meditácie, stále zostáva nezodpovedaná otázka - príroda verzus výživa.

Mali iné mozgy už predtým?

„Je možné, že meditujúci môžu mať mozgy, ktoré sú zásadne odlišné od začiatku... Zdá sa však, že meditácia je veľmi účinným mentálnym cvičením, ktoré môže zmeniť fyzickú štruktúru mozgu ako celku. Zozbierané dôkazy svedčia o tom, že aktívna, častá a pravidelná meditačná prax spôsobuje zmeny vlákien bielej hmoty a ochrániť mozog pred atrofiou,“ dopĺňa vedkyňa.

Výsledky tejto štúdie boli zverejnené v odbornom magazíne NeuroImage. Vedci budú v štúdiách na túto tému pokračovať.


Zdroj: Lucia Vlková, Diva.sk

 

—————

Späť


Kontakt

Škola LAKreD

Alejova 2
Košice
04001


00421911 182 576
0908 08 11 74