10.09.2011 14:31

Povodne

   V živote je to tak. Nemusíme poznať odpoveď na každú otázku, ale môže ju poznať niekto iný. Je to spolupráca, vedieť poradiť priamo alebo nepriamo.

    Poznáš to, čas sa kráti. Prichádzajú nové a nové signály a nútia ľudí prehodnocovať svoj život, vzdať sa určitých názorov, poznatkov, skostnatelých predsudkov a nastúpiť na novú cestu. Naučiť sa, že to, čo dnes má veľkú cenu, zajtra už ju mať nemusí, prípadne to nemusí existovať vôbec.

     Povodne – berú to, čo bolo nepripútané, čo bolo nízko, čo bolo v dosahu. Povodeň ducha berie tiež všetkých, ktorí sú nepripútaní – Svetlom k výšinám – a odplavuje všetko, čo je nízko, v dosahu.  Nížiny sa tak premyjú, voda odplaví mnohé a ukáže to, čo bolo inak skryté a nepoznané. A v tom veľkom žiali a strádaní je možné nájsť iné životné – nemateriálne hodnoty – spoznať skutočnú hodnotu – priateľstvo, pomoc blízkych, obetavosť, nezištnosť, láskavosť, ochotu a schopnosť vzdať sa niečoho, aby ten druhý mal niečo, čo mu treba.

   Veľká je sila prírody a ľudia ju stále podceňujú a nedoceňujú spoluprácu s bytostnými. Ich chyba, ich pochybenie, ich starosť a mátoživosť pri prechádzaní stvorením.

   Zobuďte sa, ľudské duše, zobuďte sa, ľudskí duchovia, majte na pamäti, že čas sa kráti a čo nespoznáte dnes, zajtra už možnože nebudete mať šancu spoznať. Bolesť zo straty je len prostriedkom na spoznanie skutočných hodnôt – naučiť sa poznávať život  a stvorenie aj z hľadiska obete, toho, kto je postihnutý činnosťou iného. Človek sa celé stáročia chová ako uzurpátor voči svojmu okoliu, okolitému svetu. Keď sa ale dostane do pozície obete, pričom sám robil často z prírody svoju obeť, nepáči sa mu to a protestuje voči Božej „nespravodlivosti“. Repce, je nespokojný a neuvedomuje si, že tým, kto prvý pochybil, bol on sám a len v múdrej spravodlivosti Božích zákonov sa mu dostáva to, čo on sám spôsoboval.

   Potopa zvieracích brlohov, nôr, vtáčích hniezd, strata príbytkov pre zvieratá, keď zaplavoval priehradami a svojimi stavbami obydlia iných – to bolo v poriadku. Keď on sa ocitá v pozícii takejto obete, nepáči sa mu to, repce, je nespokojný. Ale ako by ináč pochopil, čo je niečo stratiť, o čo sa usilujeme a pritom neberieme ohľad na druhých. Keď pár vtákov vyloví z rieky ryby, repce. Keď človek vyhubil celé stáda z lesov, celé kŕdle v riekach – to bolo v poriadku.  Nešťastný človek. Koľko musí ešte prežiť pohrôm, aby konečne pochopil, že je to len odozva na jeho nesprávne myslenie a konanie s cieľom, aby konečne pochopil a zmenil sa.

    Úbohý človek! Ak nepochopíš ani teraz, nepochopíš už nikdy. Nebudeš mať šancu, lebo to, čo príde, už nebude láskavým náučným príkladom, ale nemilosrdným roztriedením a poukázaním na všetky doterajšie životy – sejba, žatva – všetko bude spočítané bez možnosti obhajoby, nápravy, súdnych procesov. Iba na základe súčasného stavu človek sám rozhodne o svojom zatriedení.

    Buď chvála tým, ktorí obstoja a dôstojne sa opäť vradia do  Stvorenia.

                    Amen    Tvoj Otec

 

Prijala Laura

—————

Späť


Kontakt

Škola LAKreD

Alejova 2
Košice
04001


00421911 182 576
0908 08 11 74