10.09.2011 14:32

Poznanie a prežívanie

   Poznanie príčin, prečo sa svet vyvíja takýmto spôsobom, je veľmi dôležité. Ale samotné poznanie nič nevyrieši. Zostáva na úrovni vedomia – poznatkov a keď nie je prežité vnútri, aj pri odhodlaní zmeniť sa málokedy skutočne v tom človek vytrvá. Jediným spôsobom, na ktorý človek zareaguje skutočnou zmenou svojich postojov, je vnútorné silné prežitie. Toto prežitie musí byť bezprostredné a tak hlboké, aby sa dotklo duše, ktorá pod tlakom bolesti sa vzoprie a natoľko prežije v sebe dotyčnú chybu, nesprávny postoj, že ho dokáže pretlačiť do denného vedomia, chcenia. Ozýva sa ako silný hlas svedomia, ktoré sa už nedá prepočuť.

   Človek je vo svojej činorodosti často veľmi aktívny, ale iba smerom navonok. Oči a uši zapcháva pred hlasom svedomia neustálym dráždením vonkajšími podnetmi, aby nemusel započuť ten slabý  hlások svojej duše, ktorá namieta voči hodnotám, vládnucim v živote ľudí v dnešnej spoločnosti.

   Je zbytočné zatracovať niekoho, lámať nad ním policu, meč, vyhrážať sa, lamentovať – iba veľmi hlboké citové prežitie môže spôsobiť zmenu.

   Svet sa mení. Mnohé signály sú čoraz častejšie. Ale človek nechce vedieť, nechce vidieť, nechce počuť. Realizuje sa v oblasti techniky, ktorá nič nerieši. Sľubované výrazné pozitíva akosi neprichádzajú, so zlepšením prichádzajú ďalšie obmedzenia, ďalšie náklady, potreby, záťaž na životné prostredie, problémy. Dokedy? Kým nepadne DOSŤ!

    Mnohí ľudi nechcú ani vnímať, zostali uzavretí medzi svojimi vnútornými stenami a čakajú, že sa niečo zmení samo, prípadne úplne rezignovali. Preto je dnes tak veľa Alzheimerovej choroby,schizofrénie, rôznych psychóz, duševných porúch. Rakovina viac napovedá o chcení ega, ktoré sa presadzuje na úkor iných. Aj materinský cit, tzv. materinská láska  m ô ž e   byť v svojej prapodstate iba prejavom ega: moja rodina, moje deti, moja domácnosť, môj manžel, moje vnúčatá, moja pomoc, moja starostlivosť – strach prežiť svoj vlastný život, lebo bez starania sa o tzv. rodinu by sa mohol niekto presvedčiť, že robí všetko iba zo s t r a c h u – bojí sa svojho života, lebo by zistil, že sám sebe nedal vo svojom živote nič, ani vnútornú či vonkajšiu slobodu – lebo to znamená zodpovednosť za to, čo v živote robím, ako  s a vyvíjam, čím som sa stal. Rodina je v takomto prípade zásterkou strachu – musím byť nenahraditeľný, musím mať pod kontrolou, musím všetko vedieť lepšie – lebo inak si nemám sám pred sebou čo povedať – musel by som ísť do seba, do svojho vnútra, do svojho života. A to je niekedy veľmi ťažké – pozrieť sa na seba a vážiť si seba bez toho, aby som to vedel zdôvodníť tým, že som pre niekoho nevyhnutný a prepotrebný.

   Žiť svoju slobodu, zodpovedať za svoje slobodné rozhodnutia a nechať iných žiť svoju slobodu a ich slobodné rozhodnutia. Koľkí to dokážu!?

   Nemýľme si vnútornú lásku a pomoc tým, ktorí to potrebujú, s potrebou vlastnej dôležitosti. Príroda nám to predkladá v mnohých podobách. Vtáčí rodičia vysedia vajíčka, postarajú sa o mladé, kým sa neosamostatnia a nezačnú lietať, ale potom im neurčujú, kde si majú postaviť

vlastné hniezdo, akého partnera si majú vybrať, na ktorý kraj lúky majú letieť po tú svoju mušku a z čoho majú stavať svoje hniezda. Berme si z nich príklad.

   Každý ľudský duch je samostatný. S láskou ho zoznámime so svetom, s jeho pravidlami, so zákonmi, čo, kde a ako je nutné k životu vedieť, vykonať, ale zvyšok prenechajme naňho –nech prejde tým, čo on skutočne potrebuje na svoj vývin, nie tým, čím my chceme. Podporiť ho môžeme kedykoľvek. Dobrým slovom, radou – ak sa nás opýtajú, aj inou pomocou – ak o ňu požiadajú. Ale samotné rozhodnutie a zbieranie skúseností prenechajme im. Stvoriteľ vo svojej múdrosti votkal zákony do stvorenia, ktoré predložia pred každého také prekážky, skúsenosti, poznania, ktoré mu v danom živote prislúchajú. Skloňme sa pred tým, čo nám život prináša – lebo nám prináša všetko, čo potrebujeme pre svoje najvyššie dobro. A my vo svojej maličkosti pozemšťana nikdy nevieme, či dobro nami predstavované je skutočným dobrom a zlo nami predstavované je skutočným zlom. Len na konci svojho života môžeme bilancovať, prejsť bránou poznania a zistiť, čo sme sa v skutočnosti naučili. Vážme si túto možnosť a ďakujme za veľkú pomoc, ktorá sa nám tým dostáva.

 

                                                        Hjalfdar

 

Prijala Laura

                               

—————

Späť


Kontakt

Škola LAKreD

Alejova 2
Košice
04001


00421911 182 576
0908 08 11 74