10.09.2011 14:40

Poznanie a zmena

   Poznanie príčin, prečo sa svet vyvíja takýmto spôsobom, je veľmi dôležité. Ale samotné poznanie nič nerieši. Zostáva na úrovni vedomia – poznatkov a keď nie je prežité vnútri, aj pri odhodlaní zmeniť sa málokedy skutočne v tom človek vytrvá. Jediným spôsobom, na ktorý človek zareaguje skutočnou zmenou svojich postojov, je vnútorné silné prežitie.  Toto prežitie musí byť bezprostredné a tak hlboké, aby sa dotklo duše, ktorá pod tlakom bolesti sa vzoprie a natoľko v sebe prežije dotyčnú chybu, nesprávny postoj, že ho dokáže pretlačiť do denného vedomia, chcenia. Ozýva sa ako silný hlas svedomia, ktoré sa už nedá prepočuť.

   Človek je vo svojej činorodosti často veľmi aktívny, ale iba smerom navonok.Oči a uši zapcháva pred hlasom svedomia neustálym dráždením vonkajšími podnetmi, aby nemusel započuť ten tenký hlások svojej duše, ktorá namieta voči hodnotám, vládnucim v živote ľudí v dnešnej spoločnosti.

   Je zbytočné zatracovať niekoho, lámať nad ním palicu, meč, vyhrážať sa, lamentovať – iba veľmi hlboké citové prežitie môže spôsobiť zmenu.

   Svet sa mení. Mnohé signály sú čoraz častejšie. Ale človek nechce vedieť, nechce vidieť, nechce počuť. Realizuje sa v oblasti techniky, ktorá nič nerieši. Sľubované výrazné pozitíva akosi neprichádzajú, so zlepšením prichádzajú ďalšie obmedzenia, ďalšie potreby, náklady, záťaž na životné prostredie, problémy.

   Dokedy? Kým nepadne DOSŤ!

   Mnohí ľudia nechcú ani vnímať, zostali uzavretí medzi svojimi vnútornými stenami a čakajú, že s niečo zmení samo, prípadne úplne rezignovali. Preto je dnes tak veľa Alzheimerovej choroby, schizofrénie, rôznych psychóz, duševných porúch. Rakovina viac napovedá o chcení ega, ktoré sa presadzuje na úkor iných. Aj materinský cit , tzv. materinská láska môže byť v svojej prapodstate iba prejavom ega: moja rodina, moje deti, moja domácnosť, môj manžel, moje vnúčatá, moja pomoc, moja starostlivosť – strach žiť svoj vlastný život, lebo bez starania sa o tzv. rodinu by sa mohol niekto presvedčiť, že robí všetko iba zo strachu – bojí sa svojho života, lebo by zistil, že sám sebe nedal vo svojom živote nič, ani vnútornú či vonkajšiu slobodu – lebo to znamená z o d p ov e d n o s ť  za to, čo v živote robím, ako s a vyvíjam, čím som sa stal. Rodina je zásterkou s t r a c h u – musím byť nenahraditeľný, musím mať pod kontrolou, musím všetko vedieť lepšie – lebo inak si nemám sám pred sebou čo povedať – m u s e l  by som ísť do seba, do svojho vnútra, do svojho života. A to je niekedy veľmi ťažké – pozrieť sa na seba a vážiť si seba bez toho, aby som to vedel zdôvodniť tým, že som pre niekoho nevyhnutný a prepotrebný.

   Žiť svoju slobodu, zodpovedať za svoje slobodné rozhodnutia a nechať iných žiť svoju slobodu a ich slobodné  rozhodnutia. Koľkí to dokážu?

   Nemýľme si vnútornú lásku a pomoc tým, ktorí to potrebujú, s potrebou vlastnej dôležitosti. Príroda nám to predkladá v mnohých podobách. Vtáčí rodičia vysedia vajíčka, postarajú sa o mladé, kým sa neosamostatnia a nezačnú lietať, ale potom im neurčujú, kde si majú postaviť hniezdo, akého partnera si majú vybrať, na ktorý kraj lúky majú letieť po tú svoju mušku a z čoho majú stavať svoje hniezda. Berme si z nich príklad.

   Každý ľudský duch je samostatný. S láskou ho zoznámime so svetom, s jeho pravidlami, so zákonmi, čo, kde a ako je nutné k životu vedieť, vykonať, ale zvyšok nechajme naňho – nech prejde tým, čo on skutočne potrebuje na svoj vývoj, nie tým, čím my chceme. Podporiť ho môžeme kedykoľvek. Dobrým slovom, radou – ak sa nás opýtajú, aj inou pomocou – ak o ňu požiadajú. Ale samotné rozhodovanie a zbieranie skúseností prenechajme  im. Stvoriteľ vo svojej múdrosti votkal do stvorenia zákony, ktoré predložia pred každého také prekážky, skúsenosti, poznania, ktoré mu v danom živote prislúchajú. Skloňme sa pred tým, čo nám život prináša – lebo nám prináša všetko, čo potrebujeme pre svoje najvyššie dobro. A my vo svojej maličkosti pozemšťana nikdy nevieme, či dobro nami predstavované je skutočne dobrom a zlo nami predstavované je skutočným zlom.

   Len na konci svojho života môžeme bilancovať, prejsť bránou poznania a zistit, čo sme sa v skutočnosti naučili. Vážme si túto možnosť a ďakujme za veľkú pomoc, ktorá sa k nám tým dostáva.

 

                                      Hjalfdar

 

Prijala Laura  /9.5.2006/

—————

Späť


Kontakt

Škola LAKreD

Alejova 2
Košice
04001


00421911 182 576
0908 08 11 74