10.09.2011 14:43

Príbeh

    Vo veľkej miestnosti sa pri stole skláňala k nevedomým duchovným zárodkom, aby ich opatrila. V dlhých šatách s čistou bielou zásterou pripravovala porcie esencií a s láskou ich predkladala deťom. Keď vstúpil do miestnosti on, narovnala sa a až vtedy bolo vidieť jej zlaté vlasy, ktoré jej v jemných vlnách padali na plecia, a na hlave zlatú korunu. Pozdvihla tvár k nemu. Z modrých očí jej vyžarovali jemné chvejúce lúče harmónie, čistoty a lásky. On bol vyšší,  zlaté zvlnené vlasy aj jemu objímala zlatá koruna. Jej zástera sa zrazu rozplynula a zrau tu stála v bielozlatých šatách s dlhým trblietavým závojom. Boli dvaja a predsa jeden. Spolu vyšli zo zámku a ocitli sa v záhradách. Okolo nich bolo množstvo rôznofarebných kvetov. Vône sa vznášali, prelínali a oblažovali. Ona a on sa pohybovali po priestranstve vedľa seba. Žiarili láskou a krásou, tvorivým a tvoriacim duchom.     

    V diaľke sa zjavil tmavý plaziaci oblak a pomaly sa približoval k záhradám. Ich ruky sa vystreli a bez strachu, s pokojom vyslali myšlienku: „Kto si? Vítame ťa s láskou a ponúkame pomoc.“

    Zrazu sa mrak rozdelil, už nepostupoval do záhrad, ale rozdelil sa na dva víry, jeden vpravo a druhý vľavo, a oba víry sa stočili. V prostriedku vírov, ktoré ich oddelili, obaja postupovali ďalej. Víry ich objímali, alebo snáď oni na seba si naviazali víry? Vzďaľujúc sa od seba sa ocitli pred schodmi, ktoré zostupovali dolu do pohybujúcej sa temnoty. V tej istej chvíli urobili obaja krok a začali zostupovať.   

    Na každom schodíku sa jej menili šaty, koruna aj závoj. Najprv stratili zlatý lesk, potom belosť, na ďalšom schodíku už boli prosté, plátené. Na jednom z ďalších mala odev z kožušiny, na nohách koženú obuv. Potom kovové brnenie, tuniku s vavrínovým vencom na hlave,...Schodov bolo veľa a temno čoraz hustejšie. Iba v jej očiach  zostala iskierka svetla, do ktorého sa primiešala bolesť z poznania, hlboký súcit a porozumenie. Zostúpila veľmi hlboko, až ocitla sa na čiare. Zostúpiť nižšie znamenalo prísť aj o tú poslednú iskierku. Pocit samoty a straty ale aj veľkej túžby v nej neustále rástol, keď sa jej dotkol zlatý lúč prichádzajúci odkiaľsi zhora.  Neustále mocnel, ohrieval ju, menil sa na stĺp svetla... A zrazu sa prebudila, iskierka v jej očiach sa zväčšovala a zrak sa jej otváral, videla cez tmu čoraz viac. Aj okolo nej sa rozjasňovalo, odkiaľsi prišla radosť, vnútorná radosť a ako malé dieťa začala znova objavovať SVET a postupne silnieť.

    Keď stretla jeho, iba čosi vo  vnútri jej našepkávalo, že je to niekto známy, niekto veľmi blízky. S veľkou prosbou v srdci sa obrátila K Otcovi. A Láska sa k nej zrazu sklonila  a priniesla jej obraz – ten dávno zabudnutý obraz zámku, záhrad s nádhernými kvetmi oblažujúcich vôní, znova precítila úplnosť a celistvosť a odniekiaľ jej privialo jeho meno.

 

 A– počiatok, I – svetlo, Y- uzemnenie, JA – bytie, JE – dualita. Ženský a mužský princíp tvoriaci jeden celok :

 JA /som/, /on / JE. Každý žije svoj vlastný pozemský život, lebo len tak  môže naplno rozvinúť aspekt bytia svojho duálneho JA a prekonať TEMNO.

Ona môže byť len vtedy šťastná, keď je aj on šťastný. Šťastie jeho je aj jej šťastím.

   Pane, prosím Ťa, žehnaj ich kroky.

 

  *  *  *  /Po rokoch/  

 

   Schodište pred nimi bolo široké, prikryté šerom, ale hore vo výške presvitalo svetlo. Kráčali bok po boku zakrytí veľkým tmavomodrým plášťom posiatom hviezdami. Na pášti viseli ruže s pichľavými stonkami. Čím boli vyššie, tým bolo viac svetla, tma sa rozptyľovala. Zrazu im spadla z hláv kapucňa. Odhalila prešedivelé vlasy, hovoriace o dlhých rokoch strávených v temnote. Ale hlavy im obopínali čelenky, vpredu na čele s diadémami v tvare hviezdy s rovnoramenným krížom.

      Svetlo bolo čoraz intenzívnejšie, čoraz viac sa im vnáralo do vlasov a vlasy začali pozvoľna meniť farbu. Nie, nebola to tá zlatá ako kedysi dávno.Táto zlatá farba dostala lesk vybrúseného diamantu. Hlboko v očiach mali usídlenú vnútornú silu, vieru, tisíckrát vyskúšanú lásku zakalenú čistotou, nehu ale aj silu meniť svet. Keď vystúpili nahor, plášť z nich spadol, ich telá sa začali vlniť, prelínali sa, vnárali do seba až zjednotené vyšľahli v mohutný stĺp svetla, ktoré letelo do diaľok a všetkému, čoho sa dotklo, vrátilo čistotu, radosť, krásu. Pred touto silou temno už nemalo šancu. Ale Láska v plameni ho neničila. Naopak, premenila v čistú rosu, prinášajúcu vlahu a potešenie. Zrodil sa plne vedomý dokonalý ľudský duch. Nesie v sebe poznanie, a z tohto poznania schopnosť tvoriť svety.

     Pane, ďakujem.

—————

Späť


Kontakt

Škola LAKreD

Alejova 2
Košice
04001


00421911 182 576
0908 08 11 74